Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Nemci 26. septembra hlasovali v parlamentných voľbách o tom, kto prevezme vládu a nahradí silnú líderku Angelu Merkelovú, ktorá po 16 rokoch končí na pozícii kancelárky. Čo čaká krajinu po jej odchode?
 

Po zásadných voľbách z konca septembra už niekoľko týždňov prebiehajú veľmi intenzívne rokovania o zostavení novej vládnej koalície. Aktuálne najpravdepodobnejším scenárom je koalícia v zložení Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD), Zelení a Slobodná demokratická strana (FDP). Andrej Matišák, zahraničnopolitický redaktor denníka Pravda, pomenoval spomenutú koalíciu ako semaforovú, nakoľko tradičné farby strán pripomínajú semafor.

Povolebné sondovačky

Primárne sa začali diskusie medzi Zelenými a liberálne orientovanou stranou FDP, ktoré sa na možnú spoluprácu chystajú už dlhšiu dobu. Tieto dve strany sa preto aj po voľbách rozhodli pracovať na obrúsení svojich hrán a nájsť kompromisy pre spoluprácu. Neskôr sa do diskusie pridali aj sociálni demokrati. Peter Zajac, prezident Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, potvrdil vysokú pravdepodobnosť sformovania semaforovej koalície najmä po neúspechu štvorročnej spolupráce dvoch veľkých politických strán. Zároveň dodal, že systém povolebných koaličných rokovaní je technicky náročný a aktuálne diskusie medzi politickými stranami prebiehajú iba v predbežnej fáze. Ide skôr o sondážne rokovania a až približne od polovice októbra 2021 sa začnú oficiálne koaličné rokovania. Soňa Muzikárová, hlavná ekonómka GLOBSEC, súhlasila s názorom o možnom zložení novej koalície, avšak zdôraznila, že medzi danými stranami bolo cítiť výrazné názorové rozdiely. Na druhú stranu dodala, že v Nemecku existuje dobrá koaličná kultúra a predpokladá, že pri troche vôle sa budú dať tieto rozdiely prekonať. Názor hostí diskusie o novom zložení vlády potvrdzuje aj fakt, že víťaz posledných parlamentných volieb, konzervatívna koalícia kresťansko-demokratických strán CDU/CSU, sa podľa všetkého pripravuje na pobyt v opozícii. Na zjazde začiatkom budúceho roka si plánuje zvoliť úplne nové vedenie strany, čo napovedá, že aj jej lídri rátajú s odchodom do opozície.

(Ne)prekonateľné rozdiely

Zásadné rozdiely medzi možnými koaličnými partnermi rezonovali v rámci diskusie viackrát. Zelení majú snahu hľadať nové zdroje potrebné na zmeny pri prechode ekonomiku na bezuhlíkovú vo zvyšovaní daní a zdaňovaní bohatých. Liberálny názor FDP na túto problematiku presadzuje skôr generovanie dodatočných zdrojov z trhového prostredia. Podľa hostí diskusie bude preto dôležité pomerne presné vymedzenie pôsobnosti v rámci koalície. Podľa Andreja Matišáka však v tomto prípade otázka znie, ako bude Nemecko vystupovať na európskej úrovni, ak bude príliš viazané koaličnou zmluvou, z ktorej ani jeden z partnerov nebude chcieť ustúpiť. Vidí to ako zaujímavý prvok, ktorý ovplyvní, ako bude Nemecko vystupovať v rámci EÚ. Peter Zajac doplnil, že ak sa nedosiahne žiadaný kompromis, Nemecko sa bude musieť vrátiť k modelu veľkej koalície, ktorý nebol efektívny, ale v princípe ho už ani nikto nechce. Nosným bodom pri budúcich koaličných rokovaniach bude aj to, že Slobodní demokrati a Zelení o sebe hovoria, že sú strany progresívnej budúcnosti. Práve v tom možno vidieť motor vzniku novej koalície. V rámci nemeckej spoločnosti existuje významný tlak na pohyb smerom dopredu, s cieľom dosiahnuť modernú, zelenú a bezemisnú ekonomiku. Aj napriek tomu, že cieľ strán je rovnaký, ich cesty k nemu sa myšlienkovo výrazne líšia. Preto je možné, že fungujúc na kompromise, ten istý bude zároveň vyvolávať konflikty počas pôsobenia vo vláde. Možno aj z tohto dôvodu nazval Peter Zajac možnú novú nemeckú vládu prechodovou. Nepochybne, bude podľa neho čeliť novým výzvam, avšak kľúčovým problémom by sa mohol stať práve prechod z jedného typu ekonomiky na druhý a celková zmena postoja k životnému prostrediu.

Nový líder

Pri zostavovaní novej vlády sa otvára aj otázka nového lídra. Angela Merkelová zanechala po sebe výrazné dedičstvo. Nemecko sa za jej vlády stalo jednoznačným európskym lídrom a ekonomickou mocnosťou. Existujú dohady, že Olaf Scholz bude najslabším lídrom novej troj-koalície. Má pritom za sebou reálne výsledky na stoličke ministra financií. Andrej Matišák sa ale domnieva, že možno práve Merkelová zakončila éru veľkých nemeckých kancelárov. Doba aj spoločnosť sa zmenila a nový líder musí mať aj to, čo Angele Merkelovej chýbalo. „Musí mať reformný apetít a snahu vyjsť zo status quo, riešiť problémy novej doby a zaujať voči nim kreatívne riešenia“, dodala Soňa Muzikárová. Podľa Petra Zajaca netreba zabúdať, že Merkelová bola významnou hybnou silou kompromisov, a kompromisy zase hybnou silou EÚ. Nemecko je dobre spravovanou krajinou a vždy myslí aj na dobre spravovanú EÚ a zvyšok sveta. Aj to je zásluhou bývalej kancelárky a možno to je to, čo bude chýbať asi viac, ako si vieme predstaviť. Na druhej strane, Merkelová mala vždy väčšie pochopenie a toleranciu pre náš región, najmä skrz historické prepojenie. Toto mohlo negatívne dopomôcť napríklad aj k vyhroteniu politických situácií v Maďarsku a Poľsku. Soňa Muzikárová si nemyslí, že tieto voľby niečo zmenia v pozícií nášho regiónu voči Nemecku, krajina ostane naším stabilným obchodným partnerom, avšak nemožno očakávať až takú toleranciu, čo je podľa nej istým spôsobom pozitívne. Nemecko nepochybne čakajú nové výzvy a je možné, že ovplyvnia aj jeho silné postavenie na celosvetovej úrovni. Otvára sa priestor na úvahu, kto sa bude snažiť silnú líderskú pozíciu Angely Merkelovej nahradiť. Bude to francúzsky prezident? Pokúsi sa svoj vplyv presadiť Taliansko? Naši hostia diskusie sa zhodli na tom, že ako ovplyvnia nemecké voľby zvyšok sveta, uvidíme až neskôr.

 

Video z diskusie:

https://www.facebook.com/events/439025207505408

 

Článok vznikol na podujatí „Ako zmenia Európu nemecké voľby?“, ktoré zorganizovalo 12. októbra Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. S Evou Mihočkovou, šéfredaktorkou portálu Zahraničná politika, SFPA, diskutovali Soňa Muzikárová, hlavná ekonómka GLOBSEC, Peter Zajac, prezident Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a Andrej Matišák, zahraničnopolitický redaktor denníka Pravda.

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa