Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Politika Donalda Trumpa a jeho postoj k EÚ a NATO opakovane vyvolávajú otázky o našej bezpečnosti. Krach viacerých dohôd o nešírení jadrových zbraní a rakiet, ktoré ich nesú, pritom Európu kladú do nezávideniahodnej situácie.

Vo svete to už dlhšie vyzerá na novú studenú vojnu. Rusko sa správa agresívne voči svojim susedom. Okupuje časť Moldavska aj Gruzínska, nelegálne obsadilo Krym a stále vedie vojnu na východe Ukrajiny.

Počas studenej vojny boli zárukou obrany západnej Európy Spojené štáty americké. Po páde železnej opony sme sa i my postupne stali súčasťou Európskej únie a NATO. Vzťahy medzi USA a Ruskou federáciou sa zlepšovali. Obe krajiny znižovali svoj jadrový arzenál a chvíľu to vyzeralo, že Európa je v bezpečí.

Nad Európou sa sťahujú mračná

V roku 2019 je situácia opäť iná. Vzťahy medzi „západom“, kam už dnes patrí aj Slovensko, a Ruskom sa zhoršujú. Okrem toho, že sa u nášho východného suseda stále bojuje, by nás mali znepokojovať aj správy o stupňovaní zbrojenia.

Ide najmä o kolaps Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF). V tej sa Rusko aj USA už v roku 1988 zaviazali zničiť svoje balistické rakety s doletom medzi 500 až 5500 kilometrov odpaľované zo zeme.

Práve tieto rakety by nás, Európanov, mali znepokojovať najviac. „Kolaps tejto zmluvy je veľmi zlou správou pre Európu, lebo sa bude opäť nachádzať v dosahu týchto striel,“ hovorí štátny tajomník Ministerstva obrany SR Róbert Ondrejcsák.

Od zmluvy tento rok odstúpili Spojené štáty. Údajne preto, že ju Rusko porušovalo, čo tvrdila už predošlá administratíva Barracka Obamu. „Ak chceme hľadať vinníka, je to jednoznačne Rusko. To nie je iba môj osobný názor, to je oficiálne stanovisko Ministerstva obrany aj Ministerstva zahraničných vecí SR,“ hovorí Róbert Ondrejcsák.

Rusko sa bráni, že Američania tiež vyvíjali nové zbrane a nesú rovnakú vinu. Podľa Ondrejcsáka to nebola pravda, ale „teraz už to pravdepodobne robia.“

My sme sa opäť ocitli medzi dvoma mocnosťami, ktoré vyvíjajú rakety nebezpečné najmä pre nás. Rusko ich už inštaluje v Kaliningrade. „V podstate sa Európa dostala do situácie, kedy je kedykoľvek ľahko vydierateľná Ruskom. Na toto nemáme vyvinuté žiadne protiopatrenia,“ upozorňuje Juraj Krúpa zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku.

Ako zareaguje EÚ?

Má Európa šancu brániť sa? Politika Donalda Trumpa, ktorá nie je EÚ a dokonca ani NATO veľmi naklonená, nám nehrá do kariet. Preto sa objavili hlasy volajúce po spoločnej európskej obrane, ktorá by bola sebestačná.

Sny o Európskej armáde sú však nerealistické a podľa Róberta Ondrejcsáka aj nepotrebné. Mať spoločnú armádu totiž neznamená iba to, že dáme dokopy vojakov a techniku. Skutočná spoločná armáda potrebuje aj spoločné vedenie, riadenie, spravodajské služby, logistiku, doktrínu.

„Nad vojenským velením je politické velenie. Nikto zatiaľ nevie odpovedať na otázku, kto by spoločnej armáde velil. Aký politický orgán by to mal byť a odkiaľ by mal mandát,“ vysvetľuje.

Sami sa teda neubránime. Napriek Donaldovi Trumpovi si preto musíme uvedomiť, kto je pre nás reálnou hrozbou. Rusko vo svojej vojenskej doktríne jasne deklaruje, že sme preňho nepriateľom. Nielen EÚ či NATO, ale aj Slovenská republika. Taktiež hovorí, že by neváhalo použiť proti nám taktické nukleárne zbrane.

Ak chceme žiť v bezpečí, musíme sa spoľahnúť na NATO a Spojené štáty.

Čo môžeme ponúknuť Američanom?

Zahraničná politika USA sa ale dlhodobo od Európy odvracia. Američania majú iné priority – blízky východ, juhovýchodná Ázia, Juhočínske more. Navyše sú už dlho frustrovaní z toho, že nesú neprimerane veľkú časť finančného bremena za obranu Európy. Európske štáty NATO do vlastnej obrany neinvestujú ani dohodnuté 2 percentá svojho HDP.

Čo môže teda EÚ Američanom ponúknuť? Podľa Juraja Krúpu by mala sama investovať do spôsobilostí, ktoré by na Ruskú federáciu mali odstrašujúci efekt. Najmä do protiraketovej obrany.

„Mali by sme sa tiež zamerať na budovanie spôsobilostí, ktoré budú pridanou hodnotou nielen pre nás, ale aj pre Američanov. Aby aj oni pochopili, že nás potrebujú,“ dodáva. Takýmito oblasťami sú najmä kyberbezpečnosť či umelá inteligencia. „V Európe máme firmy a koncerny, ktoré vedia byť prínosom aj pre Američanov.“

Na budovanie takýchto spôsobilostí by sa mali orientovať existujúce európske iniciatívy zamerané na posilňovanie spoločnej obrany, ako je Európsky obranný fond (EDF), či Stála štruktúrovaná spolupráca (PESCO).

To neznamená, že Európska únia sa má pridať k novým pretekom v zbrojení. Ale iba silný a platný hráč, ktorý sa nenechá vydierať, môže pomýšľať na rovnocenné rokovania o obnovení odzbrojovania. To zostáva naším prvoradým cieľom.

Video z diskusie


Článok vznikol na podujatí „Ako zareaguje EÚ na nové preteky v zbrojení?”, ktoré zorganizovalo 30. októbra 2019 Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA). S Jurajom Hajkom diskutovali štátny tajomník Ministerstva obrany SR Róbert Ondrejcsák a riaditeľ programu Bezpečnosť a obrana SSPI Juraj Krúpa.

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa