Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Mali by slušní organizátori diskusií predstaviteľov fašistických strán ignorovať, aby ich nelegitimizovali? Alebo ich treba naopak konfrontovať a odhaľovať ich klamstvá a pravú tvár?

Keď v októbri 2019 Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku pripravovala jednu z mnohých konferencií, stála pred voľbou. V diskusii chcela lídrov politických strán konfrontovať s reálnymi globálnymi a európskymi výzvami a pýtať sa ich, aké ponúkajú riešenia. Chceli pozvať predstaviteľov všetkých relevantných strán. Čo však s ĽS NS?

Organizátori, medzi nimi aj autor týchto riadkov, sa nakoniec rozhodli prizvať aj ich. Napriek tomu, že so stranou zásadne nesúhlasia. V prieskumoch je však druhá najsilnejšia.

Po pár dňoch sa na nich zniesla vlna kritiky. Pravdaže, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku je nezávislá organizácia. Mohla sa rozhodnúť, že fašistov proste nepozve. A bolo by to plne legitímne.

Možno to aj organizátori mali spraviť. Po tlaku na sociálnych médiách a po tom, čo sa o vec začali zaujímať aj médiá, sa predstavitelia demokratických opozičných strán rozhodli svoju účasť odrieknuť. Po tomto bola celá konferencia a diskusia zrušená.

Je to však také jednoduché a jednoznačné? Naozaj s fašistami jednoducho do diskusie nemáme nikdy chodiť? Názory širšej verejnosti zostali rozpoltené. Aj v nedeľnej diskusii na TV Markíza diskutoval predseda ĽS NS s predsedom SaS. Po tejto diskusii napríklad Andrej Bán pripustil, že odpoveď na odvekú „dilemu či a ako diskutovať s fašistami, má o čosi jasnejšiu odpoveď. Stručne by mohla znieť áno“. Samozrejme, s istými pravidlami.

Ako teda? Máme diskutovať s fašistami, alebo ich máme ignorovať? Odpoveď nie je jednoznačná a hľadáme ju ďalej. Hľadali sme ju aj v diskusii Café Európa v Banskej Bystrici.

Prečo fašistov ignorovať?

Michal Karako z projektu Zabudnuté Slovensko hovorí, že ĽS NS zastupuje nezanedbateľné percento voličov. Avšak to ešte neznamená, že majú právo na všetko rovnako, ako predstavitelia iných demokratických strán. „Oni tú demokraciu totiž chcú zničiť.“ Nepozvať ich do diskusie, aj ak sú pozvané všetky ostatné strany, je teda legitímne.

Zabudnuté Slovensko zorganizovalo po celej krajine viacero diskusií, aj pre voličov ĽS NS. Okrem tvrdého jadra, ktoré je fašistické, je medzi nimi podľa Karaka aj mnoho ľudí, ktorí Kotlebovcov volili z iných dôvodov. Im je možné vysvetliť aj to, prečo Kotlebu napríklad neprijal prezident v paláci a prečo jeho politikov nepozvú ani do diskusie.

Najsilnejším argumentom, prečo predstaviteľov fašistických strán nepozývať do diskusií je to, že sa tým legitimizujú. Dáva im to punc „normálnosti“. Toho, že aj Kotleba je ako každý iný politik. A preto je normálne a prijateľné aj voliť ich. V skutočnosti sú však ich názory ďaleko za čiarou a zodpovední organizátori by nemali prispievať k tomu, aby sa na to zabúdalo.

Aj Jozef Majchrák z konzervatívneho denníka Postoj vidí dôvod rastu preferencií ĽS NS v tom, že sa jej darí prenikať do mainstreamu. Čoraz viac ich volia aj vzdelaní ľudia, dôchodcovia. Otázkou je, aký to bude mať vplyv na samotnú stranu. Môže sa aj deradikalizovať, tak ako Jobbik v Maďarsku či Slobodní v Rakúsku.

Podľa Karaka však vrcholní predstavitelia strany ĽS NS názory nemenia, o čom svedčia aj početné obvinenia a rozsudky. „Stále majú aj okresných predsedov s hákovými krížmi“.

Proti pozývaniu predstaviteľov ĽS NS do diskusií je aj Denník N. Podľa jeho redaktora Vladimíra Šnídla si politikov do debaty volajú vtedy, keď veria, že im majú čo povedať. Na konkrétnu tému, ktorej sa debata týka. Aj medzi politikmi sa totiž nájdu ľudia s cennými a odbornými znalosťami problematiky – napríklad, keď sa diskutuje o zdravotníctve.

Ľudia zo strany ĽS NS však nikoho takého nemajú, prakticky na žiadnu tému. Preto neexistuje dôvod volať ich do väčšiny diskusií. Denník N ich nepozve ani do predvolebnej diskusie, do ktorej pozve inak všetky strany. Hodnoty ĽS NS sú totiž ďaleko za hranicou akceptovateľnosti a to treba dať najavo.

Prečo fašistov pozývať?

Jozef Majchrák si myslí, že Mariána Kotlebu mal prezident Kiska po voľbách do paláca pozvať a mala by ho o pár mesiacov pozvať aj prezidentka Čaputová. Rovnako je skôr za to, aby Kotlebovcov do diskusií pozývali aj ich organizátori. Treba si totiž uvedomiť realitu.

„Úplná mediálna ignorácia strany, ktorá je parlamentná, nie je možná,“ vysvetľuje. Konzervatívny denník Postoj síce nikdy neurobil rozhovor s Kotlebom. Ale sú médiá, ktoré sa tomu nemôžu vyhnúť.

Ani Michal Karako nevyčíta RTVS či Markíze, že Kotlebu či iných predstaviteľov jeho strany do televíznych debát prizývajú. Sú povinní to robiť aj zo zákona. Predstava, že ignorovaním Kotlebovcov niečo vyriešime, je teda slabá. Priestor totiž aj tak nevyhnutne dostanú.

Aj keby ich zakázali slovenské súdy, čo sa nestalo, a nemali by priestor v televíziách, našli by si ho inde. V skutočnosti je pre nich už dnes najdôležitejší priestor na sociálnych sieťach. „Televízne noviny na Markíze si pozrie pol milióna Slovákov, na Facebooku sú denne dva milióny Slovákov,“ hovorí Šnídl.

Žiadnu inú stranu nevolilo toľko ľudí, ktorí sami uvádzajú, že primárnym zdrojom informácií je pre nich Facebook. A zároveň je máloktorá strana na Facebooku tak aktívna a úspešná, so stovkami rôznych stránok a skupín.

Ďalší dôležitý argument v prospech pozývania Kotlebovcov do debát je práve to, že obsahovo sú prázdni. Podľa výskumov, na ktorých Vladimír Šnídl spolupracoval, aj ich voličov hnevajú reálne témy a problémy. „Najviac sa desia toho, že budú raz odkázaní na pomoc slovenského zdravotníctva.“

V skutočných témach, ktoré trápia aj ich voličov, nemajú Kotlebovci riešenia. Práve to sa môže dobre ukázať v kvalitnej moderovanej diskusii.

Michal Karako taktiež nevylučuje z debát Zabudnutého Slovenska predstaviteľov ĽS NS, ak prídu do publika. Takáto debata však podľa neho musí mať jasné pravidlá a mantinely. „Nesmie byť vulgárna. Nesmie nikto vyzývať k potláčaniu ľudských práv.“

Pokiaľ je aj priamo Kotleba, či iní straníci ĽS NS, pozvaný ako diskutér, musí byť naňho dobre pripravený moderátor. V takom prípade aj Karako priznáva, že debata môže mať zmysel.

Aj tak to však stále bude mať riziká. Nikto Kotlebovcom nezabráni z celej diskusie si vystrihať dvojminútové video, v ktorom vyznejú ako víťazi, aj keď boli reálne porazení.

Ako teda? Pozývať, či nepozývať Kotlebovcov do diskusií? Dobré argumenty majú obe strany a hoci mnohí majú na túto dilemu jasný názor, odpoveď až taká jasná nie je. V každom prípade by sme sa v dobe, keď sa debata aj vplyvom extrémistov vyostruje, mali aspoň my navzájom viac rešpektovať.

Video z diskusie:

 


Článok vznikol na podujatí „Je ignorovanie krajnej pravice správna cesta?“, ktoré zorganizovalo 26. novembra Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a Nadáciou Hannsa Seidla. S Jurajom Hajkom diskutovali občiansky aktivista z projektu Zabudnuté Slovensko Michal Karako, Jozef Majchrák z Konzervatívneho denníka Postoj a Vladimír Šnídl z Denníka N.

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa