Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Pandémia koronavírusu paralyzovala Európu. Najprv sa s ňou každý členský štát trápil sám, potom prevládla spolupráca. Ako bude vyzerať Európa po kríze?

Pred viac ako storočím svet zasiahla epidémia chrípky, známa pod prívlastkom španielska, ktorá si vyžiadala v závislosti od odhadov 50-100 miliónov obetí. Hrozivé číslo nanešťastie nie je rekordom. V 14. storočí mor skolil dvojnásobok ľudí. V 20. storočí, napriek medicínskemu pokroku a vakcínam zomrelo len na kiahne neuveriteľných 300 miliónov ľudí.

Dá sa povedať, že väčšie epidémie sa ostatných sto rokov Európe vyhýbali. Až aktuálna pandémia koronavírusu ukázala, že moderný globalizovaný svet súčasnosti je porovnateľne zraniteľný ako stredoveké kráľovstvá. Aj moderná, bohatá a vedecky pokročilá Európa sa zrazu ocitla v obrovských problémoch.

Kríza nás zastihla nepripravených

Informácie z čínskeho mesta Wuhan prenikali len postupne. Neskôr sa ukázalo, že dôveryhodnosť informácií, ktoré sme z Číny dostávali, bola prinajmenšom sporná. Čínsky lekár Li Wen-liang už v decembri varoval kolegov pre šírením koronavírusu. Polícia ho však donútila poprieť vlastné slová a ochoreniu neskôr podľahol. Minimálne traja čínski novinári venujúci sa téme zmizli bez stopy. Peking pritom zrejme o nebezpečnom víruse vedel už od novembra. Podľa niektorých odhadov by na predídenie pandémii bolo stačilo, keby Čína bola spustila tvrdé karanténne opatrenia len o tri týždne skôr. Spomeňme si, ako efektívne si s vírusom poradili v Singapure či Južnej Kórei.

Spočiatku pomoc smerovala z Európy do Ázie. Ladislav Miko zo Zastúpenia Európskej komisie datuje začiatok európskej, vtedy ešte vonkajšej, solidarity na prelom roka, keď členské štáty dávali dokopy dodávku zdravotníckych pomôcok Číne. Spoločná európska pomoc Číne napokon vyšla navnivoč. Vzdialená epidémia nového vírusu prenikla do Európy a nabrala obrovské rozmery. Zdravotníckych pomôcok predtým posielaných na pomoc do Číny bol zrazu nedostatok. 

„Vtedy dávalo zmysel pomáhať Číne, aby sa ten vírus nešíril ďalej. Ukazuje sa, že sme asi nemali presné dáta od Číny a pomoc tam už možno potom išla neskoro,“ sumarizoval Miko.

Množstvo nakazených a kolabujúce zdravotníctvo v Taliansku sa stalo mementom pre ostatných. Na rýchlo sa šíriacu nákazu spočiatku zareagovali členské štáty Európskej únie rôzne - niektoré len symbolicky, iné zatváraním hraníc. Postupne prevládli obmedzenia pohybu a ďalšie prísne opatrenia na prechádzanie šírenia nákazy.

„Taliani boli nárazníkovou zónou v Európskej únii. Na nich sme sa poučili aj my a nemali by sme ich odsudzovať za chyby. Keby sme boli my prví, tiež by sme robili chyby,“ zhodnotil začiatok epidémie komentátor portálu Aktuality Dag Daniš.

Taliansko, ale ani Nemecko, či Slovensko podľa vedca a člena permanentného krízového štábu Roberta Mistríka neboli na pandémiu pripravené. Rozdiel vidí v sile inštitúcií, ktoré v Nemecku dobre fungujú a rýchlo sa na novú situáciu adaptovali. V tých slovenských mu chýbali krízové plány, koordinácia a väčšia akcieschopnosť. Naplno sa to podľa neho prejavilo napríklad pri testovaní.

Kto komu pomáha

V čase narastajúceho počtu nakazených vznikla panika aj na trhoch. Rúška, respirátory, či rukavice sa stali nedostatkovým tovarom a ceny rástli. Čína, pôvodca nákazy, si začal naprávať imidž. Od šírenia informácií, že vírus je biologickou zbraňou z USA, cez správy o brilantnom zvládnutí nákazy až po štedré rozdávanie zdravotníckych pomôcok. Pri dodávkach z Číny sa fotili predstavitelia slovenskej i českej vlády. Neboli pritom darom, ale riadne kúpeným tovarom a množili sa správy o zlej kvalite dodaného materiálu.

Európska únia naopak získala imidž nečinného molocha. Sprvu uveďme, že zdravotníctvo si spravuje každý členský štát sám. Európska komisia už koncom januára vyčlenila 10 miliónov eur na výskum koronavírusu. Jej podriadená agentúra, Európske stredisko na prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), už 7. februára, len týždeň po prvom potvrdenom prípade nákazy v Taliansku, vyzvalo členské štáty na nákup nevyhnutných zdravotníckych pomôcok. Tri dni na to agentúra vydala zoznam odporúčaní, ktoré treba pri nákaze dodržiavať.

Európska komisia následne spustila tender na spoločné obstarávanie zdravotníckych pomôcok, poskytla Slovensku na zvládanie epidémie 500 miliónov eur a možnosť využiť eurofondy (viac ako štyri miliardy, keďže ich slabo čerpáme) bez štátnej spoluúčasti na kompenzovanie následkov pandémie. V tieni pozornosti zostala informácia, že Nemecko a Francúzsko už poslali do Talianska viac rúšok a pľúcnych ventilátorov, ako Čína.

Život po karanténe

Celosvetovo počet nakazených už presiahol jeden a pol milióna a len v Európe rátame počty obetí na desaťtisíce. Na druhej strane sa javí, že v rámci Európskej únie sa darí tlmiť katastrofické šírenie pandémie a svitá na postupný útlm. Po tragických ľudských osudoch sa musíme pozrieť na hlboké ekonomické dôsledky.

„Návrat do režimu pred koronakrízou tento rok už nebude možný, pretože vírus tu ešte v nejakej miere zostane. Potom nastúpi ekonomická kríza, ktorú dnes cíti menšina ľudí, ale o polroka ju pocíti väčšina,“ uviedol Dag Daniš.

Ladislav Miko očakáva, že tento rok sa situácia upokojí a život by sa mohol vrátiť do starých koľají. Nazdáva sa, že Európa by sa mohla z krízy aj poučiť. Za správnu cestu považuje, aby do budúcna získala Únia silnejšie právomoci pri krízovom manažmente.

Optimistické vyjadrenia zazneli aj od Roberta Mistríka. „Ako sa epidémia vyvíja v čase, vidíme, že sme na tom relatívne dobre a my sme v tomto prípade potrebovali len prečkať Veľkú noc, ktorá je rizikovým faktorom. Potom môžeme začať uvoľňovať niektoré opatrenia,“ okomentoval situáciu na Slovensku.

Video z diskusie


Článok vznikol na podujatí Európa pred a po pandémii“, ktoré zorganizovalo 7. apríla v Bratislave Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA). S Jurajom Hajkom diskutovali Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku; Robert Mistrík, chemik, vedec a člen permanentného krízového štábu; a Dag Daniš, komentátor portálu Aktuality.sk.

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa