Rámcové témy Café Európa 2012


Výber tém vyplýva predovšetkým z priorít Európskej komisie na rok 2012, obohatený o ďalšie tematické dimenzie. Názvy tém sú volené zámerne "provokujúco", aby jednak vzbudili záujem účastníkov diskusie o ne a tiež aby zreteľne naznačili ich obsah. Pozrite si pripravovaný rámcový zoznam diskusných tém na rok 2012 (zmena tém vyhradená z dôvodu aktuálneho vývoja v spoločnosti).

 

 
 
Téma:
Haló, tu Obama, s kým hovorím?

Popis témy:
Uvedená téma zapadá do tematického bloku "Úlohy EÚ na celosvetovej scéne". Rok 2012 bude dozaista veľmi dôležitým historickým medzníkov vo vývoji formovania ďalšieho osudu štátoprávneho usporiadania Palestíny po jej prihláške za člena OSN v roku 2011. Dnes názor EÚ na túto tému nie je veľmi počuť, pričom občania EÚ by mali mať príležitosť verejne o týchto aspektoch hovoriť. Podujatie Európa 2012 preto považujeme za dobrú príležitosť pre odštartovanie diskusie na túto tému na Slovensku. Rovnako sa dá pri tejto téme otvoriť problém vzťahu Európy a Kosova, vzťahu k arabským krajinám po arabskej jari, modelovania vzťahu EÚ k Rusku, Číne, USA.
Z hľadiska časového je výber tejto témy poznačený tým, že pôjde o mesiac predvolebnej kampane, keď ľudia cítia potrebu sa vyjadrovať všade k aktuálnym politickým otázkam, preto považujeme za vhodné v tom čase zvoliť tému, ktorá by nezaťažovala hostí diskusie aktuálnou "emočnou" náladou čerstvo pred parlamentnými voľbami.

Termíny a miesta diskusií, diskutéri:
Bratislava - 20. 2. 2012 (pondelok), SHTOOR home made café, Obchodná 26, Radovan Geist (EurActiv.sk),  Vladimír Bilčík (Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku), Braňo Dobšinský (moderátor diskusie)
Trenčín - 21. 2. 2012 (utorok), STEPS CLUB, Sládkovičova 6, Ivo Samson (Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku), Zuzana Gabrižová (EurActiv.sk), Juraj Hrabko (moderátor diskusie)
Košice - 22. 2. 2012 (streda), Panta Rhei, Palác kníh Košice, Hlavná 72, Radovan Geist (EurActiv.sk), Peter Schutz (novinár a politický komentátor), Braňo Dobšinský (moderátor diskusie)
Nitra - 28. 2. 2012 (utorok), Panta Rhei, Galéria Mlyny Nitra, Štefánikova trieda 61, Ivo Samson (Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku), Radovan Geist (EurActiv.sk), Juraj Hrabko (moderátor diskusie)
Banská Bystrica - 29. 2. 2012 (streda), Klub 77, Horná 54, Ivo Samson (Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku), Zuzana Gabrižová (EurActiv.sk), Braňo Dobšinský (moderátor diskusie)
 



Názory diskutérov k téme:


Ivo Samson
"Niekoľko viet o Obamovom telefonáte. Európa (EÚ) v mnohom zlyhala, ale ostáva najlepším projektom, ktorý kedy Európa mala. Jej deficity nie sú v dlhovej kríze, ale predovšetkým v druhom pilieri EÚ. Druhý pilier EÚ je nemožný bez budovania spoločnej európskej identity. Kľúčom k spoločnej európskej identite je aj komunikácia v európskom jazyku (angličtina ním nemôže byť). Kríza v EÚ je tak predovšetkým kríza vedomia."

Zuzana Gabrižová
"Komu má volať americký prezident, keď chce hovoriť s EÚ?" Kto by nepoznal údajnú Kissingerovu rétorickú skratku, ktorá je už dostatočne rozšírenou urbánnou bruselskou legendou na to, aby viac vypovedala o sebareflexii EÚ, než o skutočných amerických túžbach vidieť Úniu zjednotenú v tom čo hovorí do sveta. Slávny bývalý americký minister zahraničných vecí vraj chcel presný opak a pôvodná fráza bola výsledkom frustrácie nad konkrétnou komunikáciou s konkrétnym predstaviteľom vtedajšieho dánskeho rotujúceho predsedníctva EÚ, ktorý sa snažil komunikovať za celý vtedajší blok. Možno tiež legenda, ale uveriteľná. V rozhovore z roku 2007 Henry Kissinger povedal, že si nepamätá, že by známu vetu niekedy povedal, ale vraj je fajn a nevidí dôvod, prečo by sa s ňou nestotožnil.
Dnes je ešte stále dosť skoro na hodnotenie výsledkov Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, ktorá mala mystické číslo priniesť. Aj dnes je ale zrejmé, že tak ako je EÚ entitou sui generis, tak aj pokus so spoločnou diplomaciou je plavba v nepoznaných vodách. Nevedno, či EÚ bude niekedy mať jediné číslo bez vedľajších úvah, či predsa len nevolať priamo do Berlína alebo Paríža. S ESVČ je k nemu ale najbližšie ako kedy bola, aj keď Catherine Ashton stále na verejnosť pôsobí viac ako trochu známejšia telefónna spojovateľka"

Vladimír Bilčík
"Určite to nebude jedno telefónne číslo a počet a dĺžka telefonátov bude závisieť od konkrétnej témy, ktorú chce americký prezident konzultovať. V obchodnej politike či vízovej politike je dnes podstatný hlas Európskej únie. V bezpečnostných otázkach môže byť rýchlym zdrojom informácií centrála NATO. V drvivej väčšine zahraničnopolitických tém sú kľúčové postoje jednotlivých európskych krajín, ktoré mimochodom stále rozhodujú o tom, akú pozíciu - a či vôbec nejakú - má mať EÚ či Severoatlantická aliancia."

Radovan Geist
"Posilnenie postavenia EÚ ako "jednotného globálneho aktéra" bolo jedným z cieľov Lisabonskej zmluvy (a pred ňou Ústavnej zmluvy, a pred ňou projektu európskej ústavy...). Vynovený zmluvný základ dal Únii nové nástroje na výkon spoločnej zahraničnej politiky (Európska služba vonkajších činností, Vysoká predstaviteľka, stály Predseda Rady), a efektívnejšie rozhodovacie procedúry. To sú však len dva z pilierov, na ktorých musí stáť spoločná zahraničná politika - schopnosť dospieť k spoločnému postoju, a možnosť ho presadzovať. Prvým, a základným, je ale ochota členských krajín vedome formulovať zahranično-politické stratégie, priority, a záujmy, v širšom európskom kontexte. V spolupráci s ostatnými. A v tejto oblasti je postavenie EÚ ako globálneho aktéra funkciou jej vnútorného fungovania, vnútornej súdržnosti."

Peter Schutz
"Otázka je dávno zodpovedaná. Odpovede padali aj minulý rok. Keď sa riešilo euro a kríza, volal Obama Merkelovej. (Dokonca veľakrát). Keď sa riešila Líbya, volal Sarkozymu a Cameronovi. (Tiež viackrát.) Vie niekto menovať jednu agendu, v ktorej by mal Obama zavolať van Rompuyovi? Nedajbože barónke Ashtonovej? "Názor Európy" je fikcia."

 

 
 
Téma:
ACTA je pre Európu výhodná

Popis témy:
Pôvodne plánovanú tému "Staneme sa občanmi Spojených štátov európskych alebo?", ktorá sa mala venovať posilňovaniu centralizácie EÚ, sme nahradili aktuálnou "ACTA je pre Európu výhodná". Problematika ochrany autorských práv je celosvetový problém. Prečo musel vzniknúť pakt ACTA? Čo sa ním sleduje? Ako sa prejaví? Budeme musieť na hraniciach ukazovať obsah notebookov? Množstvo emócii užívateľov internetu ohľadom prijímania ACTA vyvrcholilo masovými protestami po celej planéte. Ako sa k problému postaví Európa?

Termíny a miesta diskusií, diskutéri:
Banská Bystrica - 19. 3. 2012 (pondelok) o 17:00, Klub 77, Horná 54, Darina Kyliánová (predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva SR), Martin Bibko (Slovenská pirátska strana), Braňo Dobšinský (moderátor diskusie)
Košice - 22. 3. 2012 (štvrtok) o 17:00, Panta Rhei, Palác kníh Košice, Hlavná 72, Jana Vnuková (Ministerstvo spravodlivosti), Milan Gvoth (Slovenská pirátska strana), Juraj Hrabko (moderátor diskusie)
Nitra - 26. 3. 2012 (pondelok) o 17:00, Panta Rhei, Galéria Mlyny Nitra, Štefánikova trieda 61, Radovan Pala (advokát a partner v e|n|w|c advokáti), Ján Korecký (právnik, advokátska kancelária MAPLE & FISH), Braňo Dobšinský (moderátor diskusie)
Bratislava - 27. 3. 2012 (utorok) o 17:00, SHTOOR home made café, Štúrova 8, Radovan Pala (advokát a partner v e|n|w|c advokáti), Ján Korecký (právnik, advokátska kancelária MAPLE & FISH), Juraj Hrabko (moderátor diskusie)
Trenčín - 29. 3. 2012 (štvrtok) o 17:00, STEPS CLUB, Sládkovičova 6, Adriana Tomanová (právnička, špecializuje sa na oblasť autorského práva), Peter Blaščák (Slovenská pirátska strana), Juraj Hrabko (moderátor diskusie)
 



Názory diskutérov k téme:


Jana Vnuková
"Cieľom ACTA - čiže obchodnej dohody o boji proti falšovaniu je vytvorenie právneho rámca na spoluprácu členských krajín EÚ a niektorých tretích krajín v boji proti šíreniu falšovaného tovaru a služieb v  cezhraničnom kontexte, a to prostriedkami občianskeho správneho a trestného práva. Kľúčovým je obchodný rozsah porušenia a adresátom preto nie sú bežní spotrebitelia, ale veľkí porušovatelia motivovaní komerčne.
Práva duševného vlastníctva, ktoré sú predmetom ochrany tejto dohody, tvoria súčasť majetkových práv a právo na majetok je jedným zo základných ľudských práv.
Pre ratifikáciu ACTA nebude potrebné zaviesť do slovenského právneho poriadku žiadne zmeny, súčasná právna ochrana poskytovaná najmä autorským zákonom, ale aj zákonom o ochranných známkach, priemyselných vzoroch ide v  mnohých ohľadoch nad rámec požiadaviek ACTA, rovnako ako Trestný zákon, ktorý obsahuje sankcie prísnejšie ako okolité štáty. V zmysle neho je možné už v súčasnosti trestať úmyselné porušenie práv duševného vlastníctva trestom odňatia slobody až na 3 roky bez spôsobenia škody, hoci ACTA hovorí iba o porušeniach v obchodnom rozsahu.
Bez ACTA bude ťažké spolupracovať v rámci trestného stíhania pri odhaľovaní porušení autorských práv cezhranične vo vzťahu k tretím krajinám, ktoré sú jej zmluvnými stranami."

Martin Bibko
"Som proti akémukoľvek zasahovaniu do neutrality internetu a proti obmedzovaniu prístupu k informáciám. Považujem medzinárodnú dohodu ACTA za škodlivú pre modernú ekonomiku. ACTA totiž neprijateľným spôsobom obmedzuje práva občanov v prospech držiteľov monopolov, najmä korporácií hudobného a filmového priemyslu. ACTA bola vytvorená na základe tlaku a lobingu korporácií, bola vypracovaná tajne a bez možnosti pripomienkovania odbornou, ale aj laickou verejnosťou. Podozrenie vyvoláva aj fakt, že bola predbežne schválená k ratifikácii na stretnutí rady EU, ktoré bolo zamerané na poľnohospodárstvo a rybolov."

Adriana Tomanová
"Podľa môjho názoru 95% vecí upravených v ACTA platia na Slovensku už dávno resp. minimálne od roku 2003 alebo 2007. Je to z toho dôvodu, že Slovensko prevzalo do svojej právnej úpravy príslušné Smernice EÚ a ES, ktoré sa vzťahujú na oblasť práv duševného vlastníctva. Najvýznamnejšie z nich boli Smernica Rady a EP 2001/29/ES o harmonizácii niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti a Smernica EP a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. O ustanoveniach ACTA sa medzi ľuďmi šíria absolútne nesprávne výklady a dezinformácie, ktoré vyvolávajú zbytočnú paniku a právnu neistotu."

Peter Blaščák
"ACTA samotná už vychádza z mylného predpokladu, že prehaným presadzovaním práv duševného vlastníctva bude udržaný hospodársky rast vo všetkých odvetviach na celom svete. Navyše jej formulácia je príliš vágna. Pri implementácií dohody ACTA a jej širokom výklade môže dôjsť k narušeniu a obmedzeniu osobných slobôd, práva na súkromie, slobodného prístupu k informáciám. Sloboda nieje menej dôležitá ako majetok."

Radovan Pala
"Prijatie dohody ACTA by vo vzťahu k Slovenskej republike neznamenalo prijímanie žiadnych podstatných zmien, keďže náš právny systém je zharmonizovaný s právom EÚ. Opatrenia, ktoré ACTA obsahuje, sú procesného charakteru, neznamenajú rozširovanie alebo zmenu stavu ochrany duševného vlastníctva čo do jeho obsahu. Dominantnú väčšinu opatrení, ktoré predpisuje ACTA, už zavedené máme. Pozitívne hodnotím snahy EÚ, aby tieto opatrenia boli postupne zavádzané aj krajinami "tretieho sveta", čo je možné právne "vynútiť" len prostredníctvom prijatia medzinárodnej zmluvy. Z tohto hľadiska by ACTA pomohla nielen veľkým producentom duševného vlastníctva, ale aj tým menším, keďže by ACTA pomohla zabezpečiť efektívnejšiu ochranu ich produktov na trhoch tretích krajín. V záujme Slovenskej republiky by však bolo určite vhodné prehodnotiť aktuálny trestnoprávny postih porušenia napr. autorského práva, ktorý absurdným spôsobom považuje za trestný čin akékoľvek porušenie autorského práva (čo nevyžaduje ani samotná ACTA). Slovenská republika, ako samostatný štát, by si mala stanoviť hranice toho, aké porušenie autorského práva už považuje za taký protispoločenský skutok, ktorý si vyžaduje aj trestnoprávny postih, samozrejme, v medziach stanovených platnými medzinárodnými záväzkami (najmä dohodou TRIPS)."

Darina Kyliánová
"Musím sa priznať, že osobne vítam akúkoľvek diskusiu na tému ochrana duševného vlastníctva, pretože povedomie verejnosti o dôležitosti jej ochrany pre sociálny a ekonomický rozvoj je pomerne nízke. Nedá mi nepovedať, že stupeň ochrany duševného vlastníctva je indikátorom ekonomickej úrovne tej ktorej krajiny a to, že sa stáva témou dňa aj na slovenskej politickej a odbornej scéne je pre mňa dobrým znamením.
Obchodná dohoda boja proti falšovaniu - ACTA zasahuje aj do oblasti priemyselných práv, teda do oblasti vynálezov, úžitkových vzorov, ochranných známok, dizajnov, či označení pôvodu výrobkov, ktoré sú v gescii Úradu priemyselného vlastníctva SR.
Plne si však uvedomujeme, že nadobudnutie týchto práv je len jednou stranou mince. Bez ich účinnej vymožiteľnosti by bol celý systém ochrany zbytočný.
To je aj jedným z dôvodov vzniku Medzirezortnej komisie pre koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu pod gesciou nášho úradu, ktorej zriadenie schválila vláda SR v marci 2011 (uznesením č. 198 zo 16. marca 2011).
Jej ciele plne korešpondujú s cieľmi dohody ACTA, t.j. prispievať k zvyšovaniu úrovne ochrany a dodržiavania práv duševného vlastníctva implementáciou opatrení na znižovanie miery porušovania týchto práv definovaných v pripravovanej Národnej stratégie boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu.
ACTA je prvým medzinárodným nástrojom špecificky zameraným na koordinovaný boj proti prudko rastúcej výrobe a šíreniu falšovaného a pirátskeho tovaru. Pridanou hodnotou dohody ACTA je v tejto súvislosti najmä ďalšie posilnenie pozície majiteľa práv, striktnejšie stanovenie ochranných opatrení a efektívnejší rámec medzinárodnej spolupráce zmluvných strán.
Domáce legislatívne opatrenia prijaté, či už v súvislosti s implementáciou dohody TRIPS alebo ako súčasť práva EÚ, už v súčasnosti zabezpečujú vysokú úroveň ochrany duševného vlastníctva. Z pohľadu ochrany priemyselných práv si implementácia dohody ACTA nevyžiada prijímanie nových právnych predpisov v Slovenskej republike; je však významná z pohľadu vymožiteľnosti práv v krajinách, ktoré nie sú členmi EÚ.
Vzhľadom na skôr uvedené, ÚPV SR nemáme vážne problémy so znením dohody ACTA."

Milan Gvoth
"ACTA je pre medzinárodné Pirátske hnutie neprijateľná z viacerých dôvodov.
- bola prijímaná neštandardne v utajenom režime
- dohoda nebola predložená k pripomienkovému konaniu zo strany odbornej a laickej verejnosti
- vytvára vlastné orgány, mimo existujúce svetové organizácie ako WTO, WIPO a prekračuje rámec Dohody o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu (TRIPS)
- smeruje k porušovaniu základných ľudských práv, k zvýhodňovaniu monopolov a k zásahom do slobody a nezávislosti internetu
- dohoda upevňuje súčasný stav prísneho vynucovania práv duševného vlastníctva v dobe, kedy je evidentné, že celý systém ochrany duševného vlastníctva vyžaduje reformu v duchu súčasných moderných technológií a  možností internetu"

 

 
 
Európske ženy potrebujú kvóty
Apríl 2012

Oprášili sme stále aktuálnu tému z prvého ročníka Café Európa, či ženy potrebujú kvóty na posilnenie ich pozície v spoločnosti. Zmenilo sa niečo odvtedy? Je postavenie žien stále nedostatočné a ak áno, z akého dôvodu? Potrebujú pozitívnu formu diskriminácie? Prečo by malo byť viac žien vo vedúcich pozíciách štátnych podnikov? Nie je úloha ženy v spoločnosti a v rodine predsa len na úplne inom mieste? Príďte si vypočuť odborné argumenty, kde jeden diskutér bude túto iniciatívu obhajovať a druhý bude proti. Do diskusie pri kávičke sa samozrejme môžete zapojiť aj vy.

Termíny a miesta diskusií, diskutéri:
Košice: 16.04.2012 (pondelok) o 17:00, Panta Rhei, Palác kníh Košice, Hlavná 72, Peter Schutz (novinár a politický komentátor), Monika Bosá (vysokoškolská pedagogička, filozofka, aktivistka), Braňo Dobšinský (moderátor diskusie)
Nitra: 19.04.2012 (štvrtok) o 17:00, Panta Rhei, Galéria Mlyny Nitra, Štefánikova trieda 6, Ondrej Dostál (sociológ, politik, aktivista), Oľga Pietruchová (riaditeľka odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí MPSVaR SR), Juraj Hrabko (moderátor diskusie)
Banská Bystrica: 23.04.2012 (pondelok) o 17:00, Klub 77, Horná 54, Sylvia Porubänová (sociologička), Ondrej Dostál (sociológ, politik, aktivista), Braňo Dobšinský (moderátor diskusie)
Trenčín: 26.04.2012 (štvrtok) o 17:00, STEPS CLUB, Sládkovičova 6, Sylvia Porubänová (sociologička), Martin Hanus (novinár), Juraj Hrabko (moderátor diskusie)
Bratislava: 30.04.2012 (pondelok) o 17:30, Kultúrne Centrum Dunaj, Nedbalova 3, Martin Hanus (novinár), Oľga Pietruchová (riaditeľka odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí MPSVaR SR), Braňo Dobšinský (moderátor diskusie)
 



Názory diskutérov k téme:


Ondrej Dostál
Muži a ženy sa líšia. A nielen čisto biologicky. Neznamená to, žeby jedno pohlavie bolo cennejšie ako druhé, žeby muži boli nadradení ženám alebo naopak, žeby niekto z nich bol menej hodný úcty len pre svojej pohlavie. Ale medzi mužmi a ženami existujú aj rozdiely, ktoré sa prejavujú v rôznych veciach. A je neprirodzené snažiť sa tieto rozdiely popierať alebo snažiť sa ich umelo vyrovnávať. Ľudia majú rovnaké práva, sú si rovní pred zákonom, sú si rovní vo svojej dôstojnosti. Ale to neznamená, žeby boli rovnakí, žeby nutne museli dosahovať rovnaké výsledky, žeby sa museli venovať tým istým veciam a byť vo všetkom rovnako úspešní. Snaha o vyrovnávanie prirodzene existujúcich rozdielov je škodlivým sociálnym inžinierstvom. Bez ohľadu na to, či ide o rozdiel v pohlaví, regionálne rozdiely alebo rozdiely vo výške príjmu.

Oľga Pietruchová
Napriek nespornému pokroku v oblasti rovnosti medzi mužmi a ženami je nerovnoprávne postavenie žien zrejmé a viditeľné ešte vo väčšine oblastí verejného i súkromného života. Medzi najviditeľnejšie nerovnosti patrí nízke zastúpenie žien v parlamente, vláde ale i regionálnych volených funkciách. Za posledných 20 rokov sa zastúpenie žien v NR ani vo vláde nezvýšilo, skôr naopak. Napriek tomu je otázka určitej podpory napr. formou kvót vnímaná u nás veľmi kontroverzne a nesprávne nazývaná "pozitívna diskriminácia", pričom celá problematika práv žien často redukovaná práve iba na kvóty. Je teda načase začať viesť serióznu diskusia a hľadať riešenia, ktoré by napomohli k zvýšeniu úrovne participatívnej demokracie a nevylučovali polovicu obyvateľstva Slovenska z účasti na riadení krajiny.

Martin Hanus
Netvrdím, že sa nenájdu oblasti, kde by som si sám želal zlepšenie situácie pre ženy. Ani netvrdím, že neexistujú firmy, v ktorých to majú kvôli firemnej atmosfére šikovné ženy ťažšie než nešikovní muži. Ale tvrdiť dnes, v 21. storočí, že rodová rovnosť je zásadná a naliehavá téma, ktorú treba riešiť, napríklad aj prostredníctvom kvót v biznise či v politike, pokladám za výsmech zdravému rozumu.

Sylvia Porubänová
Dôsledky historicko-spoločenských nerovností medzi mužmi a ženami pretrvávajú dodnes, mnohé z nich sa i "nanovo" reprodukujú. Rozdiely v odmeňovaní, nedostatočné ženské zastúpenie na vrcholových pozíciách v politike či biznise, rodová asymetria vo vzdelávaní, rodovo podmienené násilie... Čo s tým ?! Vyriešia sa spomínané problémy "samopohybom", alebo potrebujeme kvóty, ciele percentuálneho zastúpenia a iné podporné opatrenia? Máme sa inšpirovať európskou osvedčenou praxou alebo sa spoliehať na domáce prostriedky?

Peter Schutz
Je pravda, že dosiahnutie určitého postavenia nie je len vec rozhodnutia ženy, ale aj pomerov v spoločnosti. Existuje "zvnútornené" podcenenie žien v celom rade profesií. Vymenovanie do určitej pozície, ak už nastane, sa občas vníma ako odchýlka, výstrednosť. Problém takzvanej neformálnej diskriminácie - vrátane rozdielov v odmeňovaní - je určite reálny. Má však hlboké civilizačné korene. Žena a muž sú obaja ľudia, ale funkcie, ktoré plnia v živote, nie sú totožné. Tak je to skrátka naprogramované. A preto je na základe premisy, že roly sú jednotné (takže správny pomer je napríklad 30, 40, 50 percent), preskupovať predstavenstvá úplne pomýlené. V demokratických spoločnostiach západného typu legislatívne znevýhodňovanie žien neexistuje, takže ak aj pretrvala "tichá" diskriminácia, riešením nemôžu byť administratívno-politické nariadenia. Ktoré, navyše, by smerom k jednotlivcom pôsobili nie "ticho", ale na plné hrdlo diskriminačne. Byť ženou ešte nie je kvalifikácia na nič.

 

 
 
Poradíme si s korupciou alebo ona s nami?
Máj 2012

Čo je vlastne korupcia? Korupcia je zneužitie právomoci k osobnému prospechu. Podľa definície Transparency International korupcia znamená priame alebo nepriame žiadanie, ponúkanie, poskytovanie, či prijímanie úplatku, alebo inej nenáležitej výhody, alebo jej prísľub. Pod jej vznik sa podpisuje zlyhanie inštitúcií a ľudí. Každému z nás vadí korupcia vo veľkej politike, jej odhaľovanie dokáže ovplyvniť výsledok volieb. Ako je to ale s nami a malou korupciou? Kedy sa konečne dokážeme pozrieť do zrkadla a priznať si, že všetko sa začína už pri našich vlastných zlyhaniach u doktora, na miestnom úrade, či pri platení pokuty za prekročenú rýchlosť?

Termíny a miesta diskusií, diskutéri:
Banská Bystrica: 21.05.2012 (pondelok) o 17:00, Klub 77, Horná 54, Vladimír Pirošík (spolupracovník Transparency International Slovensko), Daniel Vražda (novinár a publicista), Braňo Dobšinský (moderátor diskusie)
Košice: 24.05.2012 (štvrtok) o 17:00, Panta Rhei, Palác kníh Košice, Hlavná 72, Ivan Rončák (programový koordinátor, Transparency International Slovensko), Tom Nicholson (investigatívny novinár), Braňo Dobšinský (moderátor diskusie)
Nitra: 28.05.2012 (pondelok) o 17:00, Panta Rhei, Galéria Mlyny Nitra, Štefánikova trieda 6, Peter Kunder (Aliancia fair play), Tom Nicholson (investigatívny novinár), Braňo Dobšinský (moderátor diskusie)
Bratislava: 30.05.2012 (streda) o 17:30, Kultúrne Centrum Dunaj, Nedbalova 3, Gabriel Šípoš (riaditeľ Transparency International Slovensko), Tom Nicholson (investigatívny novinár), Juraj Hrabko (moderátor diskusie)
Trenčín: 31.05.2012 (štvrtok) o 17:00, STEPS CLUB, Sládkovičova 6, Peter Kunder (Aliancia fair play), Milan Žitný (novinár a publicista), Juraj Hrabko (moderátor diskusie)
 



Názory diskutérov k téme:


Gabriel Šípoš
Boj s korupciou na Slovensku má úspešné aj neúspešné príbehy. Medzi tie úspešné patrí, ako sme sa popasovali s korupciou v bankách (udeľovanie úverov) či pri registrácií firiem. Dominantné štátne vlastníctvo bánk a ich prepojenie na vládnucich politikov viedlo k rozsiahlemu tunelovaniu. Skúsenosti ľudí, že v bankách dochádza ku korupcii sa po privatizácii západnými investormi zmenšili o polovicu. Podobne pomohol odbúranie byrokracie pre podnikateľov. Kým ešte pred desiatimi rokmi trvalo založenie firmy tri mesiace, dnes necelé tri týždne. Obdobne sa zmenšilo aj úplatkárstvo. Naopak k neúspešným príkladom patria súdy a zdravotníctvo. Nie náhodou ide o sektory, kde existuje málo trhovej konkurencie, kde veľká časť informácií nie je z legitímnych dôvodov (najmä súkromie) verejne dostupná, a kde majú veľké slovo politici, resp. nimi nastavené pravidlá. Výzvou pre Slovensko je urobiť aj zo súdov a nemocníc úspešné príbehy, inak nemôže byť ani protikorupčný boj v krajine považovaný za vyhratý.

Ivan Rončák
Pred stanovením presných protikorupčných opatrení vždy mapujeme veľkosť priestoru pre korupciu. Na jeho určenie používame vzťah K = M + VvR - T. Prvá premenná je monopol. Priestor na korupciu je väčší v tom prípade, ak v danej oblasti existuje monopol verejnej moci pri poskytovaní nejakej verejnej služby (napríklad v školstve). VvR znamená "voľnosť v rozhodovaní" - priestor na korupciu sa zväčšuje vtedy, keď je veľká voľnosť v rozhodovaní čiže absencia presných pravidiel. Napríklad pri prideľovaní bytov. T je transparentnosť - priestor na korupciu je väčší vtedy, keď je menšia transparentnosť.
Boj proti korupcii teda znamená zmenšovanie priestoru na korupciu zmenšovaním monopolu pri poskytovaní verejných služieb, zavádzaním presnejších pravidiel a posilňovaním zverejňovacích povinností.

Vladimír Pirošík
Stav v súdnictve je lepší ako sa javí zvonka (napr.: o procesnom pochybení sudcu, ktoré umožní prepustenie mafiána, sa píše týždeň, ale za tú istú dobu X iných sudcov urobí Y iných rozhodnutí, ktoré strčia pod kater Z iných zlých ľudí... a o tom sa ani nevie... a hovoríme pritom o desiatkach až stovkách "odvážnych" rozhodnutí týždenne ... nuž, potichu rastie les, s hukotom padá strom.
- problémom č. 1 v reťazci orgánov činných v trestnom konaní je - prokuratúra, a jej monokratický princíp, dizajnovaný ešte súdruhom Vyšinským...
- legislatívny optimizmus, t.j. predstava, že všetko vyriešia iba a len "lepšie" zákony, nefunguje. Zákony by sme tu už napokon aj mali, ale čo z toho, keď nemáme návyky...
a teda, summa - že najväčšími gorilami sú samotní Slováci.
Korupcia ako súčasť kultúry...

Peter Kunder
Korupcia potiera základ demokracie, ktorá je postavená na myšlienke rovnosti. Demokratický systém dokáže deštruovať tak, že reálnu moc má v rukách úzka skupina. Ožobračuje spoločnosť - jednak tým, že deformuje vnímanie hodnôt, a jednak tým, že obrovské prostriedky určené pre služby občanov presúva na kontá zločincov.

 

 
 
Európa: čas šetrenia alebo rastu?
Jún 2012

Rok 2008 vystavil účet celému svetu za dlhoročné fungovanie krajín na dlh a do dnes sme nenašli správnu cestu von z následnej ekonomickej krízy. Počas tých štyroch rokov Európa riešila viacero dôležitých otázok: zachrániť Grécko pred krachom, ozdraviť banky, euroval 1 a 2... Mnohé opatrenia pomohli ušetriť čas na prijatie zásadných rozhodnutí, ktoré nás ešte len čakajú. Je pred nami obdobie šetrenia s rizikom pomalého naštartovania ekonomického rozvoja alebo budú štáty uskutočňovať nové obrovské investície s rizikom ďalšieho zadlžovania? Ktorá z ciest je správna a ktorá nakoniec v Európe prevládne? Môžeme sa potom konečne tešiť na ekonomický rast?

Termíny a miesta diskusií, diskutéri:
Banská Bystrica: 11.06.2012 (pondelok) o 17:00, Klub 77, Horná 54, Michal Havran (publicista, zakladateľ a šéfredaktor portálu Jetotak.sk), Juraj Karpiš (predseda a analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdii - INESS), Braňo Dobšinský (moderátor diskusie)
Košice: 13.06.2012 (streda) o 17:00, Panta Rhei, Palác kníh Košice, Hlavná 72, Radovan Geist (EurActiv.sk), Ivan Kuhn (podpredseda Občianskej konzervatívnej strany, analytik Konzervatívneho inštitútu M.R.Štefánika), Juraj Hrabko (moderátor diskusie)
Nitra: 18.06.2012 (pondelok) o 17:00, Panta Rhei, Galéria Mlyny Nitra, Štefánikova trieda 6, Vladimír Vaňo (hlavný analytik VOLKSBANK Slovensko, a. s.), Peter Gonda (riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika), Braňo Dobšinský (moderátor diskusie)
Bratislava: 19.06.2012 (utorok) o 17:30, Kultúrne Centrum Dunaj, Nedbalova 3, Zuzana Tučeková (senior editorka, informačný portál o Európskej únii EurActiv.sk), Ronald Ižip (analytik TRIM Broker), Juraj Hrabko (moderátor diskusie)
Trenčín: 21.06.2012 (štvrtok) o 17:00, STEPS CLUB, Sládkovičova 6, Zuzana Gabrižová (EurActiv.sk), Peter Gonda (riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika), Juraj Hrabko (moderátor diskusie)
 



Názory diskutérov k téme:


Zuzana Gabrižová
Grécko nie je špeciálny prípad, ale symptóm. Po uplynutí z historického hľadiska dostatočne dlhej doby si pri hodnotení tejto krízy možno málokto spomenie, že tu zohrávalo nejakú výnimočnú úlohu. Grécko je symptómom zlého politicko-ekonomického riadenia naprieč EÚ, slabých základov spoločnej meny, ale aj neschopnosti štátov plniť svoje základné funkcie, napríklad výber daní. Je symptómom tolerancie spoločnosti voči korupcii gigantických rozmerov. Nič z toho nie je iba grécky problém.
Problémom celého kontinentu je slabá akcieschopnosť EÚ bez ohľadu na práve prevládajúce politické zafarbenie, kvalita národných diskurzov neschopných reflektovať širšie súvislosti, nespôsobilosť národných vlád (demokracie na národnej úrovni) riešiť pomaly už väčšinu dnešných výziev. Problémom je aj neschopnosť politickej triedy jasne pomenovať, kam by sme sa mali zo súčasnej krízy dostať (nieto ešte ako), pretože je čoraz zrejmejšie, že do sveta "as usual" to už asi možné nebude.

Peter Gonda
Opatrenia lídrov eurozóny považujem za dlhodobejšie neúčinné a škodlivé pre slobodu a prosperitu ľudí. Neriešia nimi príčiny dlhovej krízy, ale krátkodobo hasia prejavy problémov, prehlbujú dlhovú krízu (prispievajú k rastu verejných dlhov) a odsúvajú riešenie príčin dlhovej krízy. Náklady v čase rozkladajú a celkovo zvyšujú a prinesú závažné dlhodobé negatívne nezamýšľané dôsledky. Dlhová kríza sa zároveň stala pre nich vhodnou zámienkou pre posilnenie a urýchlenie politickej a ekonomickej centralizácie Únie.
Rizikom prehĺbenia neúčinných a škodlivých opatrení je dnes šírená etatistická ilúzia "menej šetriť, viac zdaňovať a centrálne stimulovať ekonomiky". Opiera sa tzv. "konflikt medzi úsporami verejných výdavkov a ekonomickým rastom". Jej dôsledkom by však bolo zvýšenie verejných dlhov a podkopanie ekonomického rastu.
Žiaducou alternatívou dnešného euro-smerovania je podľa mňa odstraňovanie systémových príčin dlhovej krízy a návrat k tradičným hodnotám, ktoré v minulosti boli základom slobodných a prosperujúcich spoločností Západu, ako napríklad osobná sloboda a zodpovednosť, rešpektovanie vlastníckych práv, neobmedzovaná konkurencia, rozmanitosť, dobrovoľná spolupráca a solidarita, šetrnosť, pracovitosť, čestnosť a dodržiavanie dohôd.

Michal Havran
Pomer politických síl v kľúčových krajinách EÚ sa mení. Od začiatku krízy padlo, alebo prehralo voľby deväť pravicových vlád. Po víťazstve socialistov vo Francúzsku avizujú prieskumy, že k zmene môže dôjsť aj v Nemecku. Ľavica sa dostáva k moci v krajinách, ktoré sú čistými platcami do spoločného rozpočtu - Dánsku, Rakúsku, Francúzsku. Existujú ale na krízu ľavicové odpovede? Dokáže si ľavica poradiť tam, kde zlyhala pravica? Stane sa v tejto situácii Grécko konvergenčným bodom, v ktorom sa nájde riešenie, alebo začne rozpad?

Juraj Karpiš
Grécko je včerajším problémom. Osud menovej únie sa bude lámať na Španielsku. Práve riešenie aplikované na túto problematickú krajinu predznamená osud a spôsob fungovania Európskej únie na najbližšiu päťročnicu.
Hovorí sa o vytvorení ozajstnej fiškálnej únie, no to mi príde ako zdvojnásobenie investícii do zlého nápadu. Ak eurozóna nevie dostatočne spolupracovať už dnes, ako môže fungovať akákoľvek únia, ktorá vyžaduje ešte užšiu spoluprácu?
Záchranné mechanizmy predstavujú nešťastnú izoláciu politikov od reality a umožňujú odkladať nevyhnutné uťahovanie opaskov do budúcnosti. Za naše. Hovoriť že máme na výber medzi šetrením a "rastom" (ďalším plytvaním verejných zdrojov) je zavádzanie. Kto Európe požičia? Marťania?

Ivan Kuhn
Európska únia sa dnes nachádza nielen vo finančnej kríze, ale aj na križovatke. Presnejšie na okružnej križovatke. A krúži na nej dva roky dookola na jednom mieste. Je najvyšší čas sa rozhodnúť, ktorou cestou sa vybrať. Zástancovia prehlbovania európskej integrácie tvrdia, že riešením krízy je "viac Európy". Čo je eufemizmus pre väčšiu centralizáciu. Pričom sa taktne obchádza fakt, že dnešné problémy sú v značnej miere spôsobené práve nepremyslenou centralizáciou (spoločná mena). Existuje aj iné riešenie. Na okružnej križovatke sa dá vrátiť aj späť. Späť k spolupráci národných štátov na tých témach, ktoré považujú za potrebné riešiť spoločne. A ktoré sú pre nich prospešné. Napríklad voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a pracovnej sily.

Zuzana Tučeková
Vplyvom dlhovej krízy sa zrazu všetci stali odborníkmi na každú krajinu, hoci ich skutočné reálie poznajú len zbežne. Vyjadrenia "expertov" okrem toho často prichádzajú bez toho, že by si dali tú námahu a pozreli sa na znenie niekedy ťažkopádnych dokumentov. Realita zároveň často ostáva stratená v preklade. Vzniká tak možno lepšie stráviteľná informácia pre verejnosť, no za cenu zmätku pri snahe o faktickú diskusiu. Rozhodne o osude eura Grécko, Španielsko, Taliansko? Pravica alebo ľavica? Budúcnosť eurozóny stojí podľa mňa v prvom rade na otázke, či krajiny pôjdu ešte viac k sebe alebo od seba.

 

 
 
Globálne otepľovanie je mýtus
September 2012

Teplejšie letá a miernejšie zimy. Je to len pravidelný opakujúci sa cyklus našej planéty, alebo je to vplyv ľudskej činnosti? Má pravdu český prezident Václav Klaus, ktorý spochybňuje existenciu skleníkového efektu, alebo bývalý americký víceprezident Al Gore, ktorý naopak rozpráva o blížiacej sa apokalypse? Budeme na konci tohto desaťročia pestovať na Slovensku pomaranče, alebo sa vplyvom vychladnutia Golfského morského prúdu budú u nás premávať už len ľadové medvede? Ide nám skutočne o život? Príďte debatovať. Nezabudnite, že kávička a koláčik je na náš účet!

Termíny a miesta diskusií, diskutéri:
Trenčín: 17.09.2012 (pondelok) o 17:00, STEPS CLUB, Sládkovičova 6, Prof. RNDr. Milan Lapin, PhD. (Oddelenie meteorológie a klimatológie, FMFI UK v Bratislave), RNDr. Pavol Faško, CSc. (klimatológ SHMÚ), Braňo Dobšinský (moderátor diskusie)
Košice: 18.09.2012 (utorok) o 17:00, Panta Rhei, Palác kníh Košice, Hlavná 72, RNDr. Pavel Šťastný, CSc. (vedúci odboru Klimatologická služba SHMÚ v Bratislave), Ing. Štefan Szabó, PhD. (zakladateľ občianskeho združenia SOSNA), Juraj Hrabko (moderátor diskusie)
Nitra: 20.09.2012 (štvrtok) o 17:00, Panta Rhei, Galéria Mlyny Nitra, Štefánikova trieda 6, Prof. RNDr. Milan Lapin, PhD. (Oddelenie meteorológie a klimatológie, FMFI UK v Bratislave), RNDr. Pavol Faško, CSc. (klimatológ SHMÚ), Braňo Dobšinský (moderátor diskusie)
Banská Bystrica: 24.09.2012 (pondelok) o 17:00, Positivo Café, Dolná 9, Ing. Radovan Kazda (analytik Konzervatívneho inštitútu M.R.Štefánika), Mgr. Zora Snopková, PhD. (SHMÚ v Banskej Bystrici)
Bratislava: 27.09.2012 (štvrtok) o 17:30, Kultúrne Centrum Dunaj, Nedbalova 3, Ing. Radovan Kazda (analytik Konzervatívneho inštitútu M.R.Štefánika), RNDr. Pavol Faško, CSc. (klimatológ SHMÚ), Juraj Hrabko (moderátor diskusie)

 



Názory diskutérov k téme:


RNDr. Pavol Faško, CSc.
Globálne otepľovanie nastavilo ľudstvu zrkadlo, v ktorom vidieť, akou silou dokáže človek v súčasnosti systematicky vplývať na prírodné prostredie na Zemi. Budú mať ľudia vôľu uvedomiť si dôsledky svojho konania vo všetkých súvislostiach a túto silu usmerniť?

Prof. RNDr. Milan Lapin, PhD.
Globálne otepľovanie je populárnou ale nepresnou charakteristikou klimatickej zmeny spôsobenej antropogénne podmieneným zosilnením skleníkového efektu atmosféry, najmä kvôli emisii skleníkových plynov, odlesňovaniu a zmenám vo využívaní krajiny. Problematika zahŕňa tiež identifikáciu fyzikálnych príčin klimatickej zmeny a jej odlíšenie od prirodzených zmien klímy, kvantifikáciu možných dôsledkov klimatickej zmeny, ako aj návrh adaptačných a zmierňujúcich opatrení v súvislosti s klimatickou zmenou.

Ing. Štefan Szabó, PhD.
"Ľudia začnú výraznejšie meniť svoje správanie k prostrediu až vtedy, keď sa to pre nich stane ekonomicky výhodné. Vtedy už však bude zrejme príliš neskoro." Konrad Lorenz, nositeľ Nobelovej ceny

RNDr. Pavel Šťastný, CSc.

Klimatická zmena je jedným z najdôležitejších súčasných envionmentálnych problémov ľudstva.

Ing. Radovan Kazda
O škodlivosti vplyvu človeka na zmeny klímy vieme oveľa menej, ako o škodlivosti vplyvu vlád na životy ľudí v dôsledku nezmyselnej ekologickej agendy.

 

 
 
Banková únia pomôže zachrániť Európu
Október 2012

Kde sú tie časy, keď si európsky politici vytýčili ciele stať sa najvýkonnejším hospodárskym kútom planéty. Od začiatku ekonomickej krízy už prešli štyri roky a Európa sa z jej dôsledkov stále len spamätáva. Dnes to zďaleka nevyzerá na dosiahnutie ambiciózneho plánu európskych lídrov. Pravdu povediac, momentálne je náš kontinent na kolenách. Všetci túžobne očakávame vyslobodzujúce riešenie. Bude to banková únia, ktorá nám pomôže opäť sa postaviť na vlastné nohy alebo to bude iba ďalší krátkodobý recept, ktorý len odďaľuje hroziaci definitívny kolaps?

Banská Bystrica: 16.10.2012 (utorok) o 17:00, Positivo Café, Dolná 9, Emília Zimková (docentka na Ekonomickej fakulte Mateja Bela v Banskej Bystrici), Martin Šuster (riaditeľ odboru výskumu Národnej banky Slovenska)
Trenčín:
18.10.2012 (štvrtok) o 17:00, STEPS CLUB, Sládkovičova 6, Tomáš Púchly (analytik a projektový manažér Nadácia F. A. Hayeka), Jozef Habánik (vysokoškolský pedagóg na Katedre ekonómie a ekonomiky Fakulty sociálno-ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity AD)
Košice: 23.10.2012 (utorok) o 17:00, Panta Rhei, Palác kníh Košice, Hlavná 72, František Palko (štátny tajomník Ministerstva dopravy), Peter Schutz (komentátor denníkov Sme a Korzár, moderátor politickej debaty v košickej TV Naša, externý komentátor týždenníka .týždeň)
Nitra: 25.10.2012 (štvrtok) o 17:00, Panta Rhei, Galéria Mlyny Nitra, Štefánikova trieda 6, Zuzana Tučeková (senior editorka, informačný portál o Európskej únii EurActiv.sk), Tomáš Púchly (analytik a projektový manažér Nadácia F. A. Hayeka)
Bratislava: 29.10.2012 (pondelok) o 17:30, Kultúrne Centrum Dunaj, Nedbalova 3, Peter Pénzeš (Národná banka Slovenska, zodpovedá za agendu bankovej únie, krízového manažmentu a dôchodkového sporenia), Jakub Mendel (redaktor a editor Hospodárskych novín)

 



Názory diskutérov k téme:


František Palko
Európska únia s jednotným trhom sa nezaobíde bez posilnenia spoločných prvkov v bankovom sektore.

Martin Šuster
Súčasťou dobre fungujúcej hospodárskej a menovej únie musí byť slobodný trh služieb, vrátane finančných služieb. To znamená rovnaké pravidlá pre všetky banky, rovnaké poistenie vkladov, rovnaké riešenie v prípade insolventnosti. Banková únia - čiže centralizácia dohľadu a tvorby pravidiel - je realistickým nástrojom na dosiahnutie potrebnej harmonizácie.

Tomáš Púchly
Banková únia je ďalším krokom k spoločnému zdieľaniu dlhov.

Jozef Habánik
Udelenie Nobelovej ceny za mier EÚ, nie je náhodné. Na druhej strane však prípadná federácia, vrátane bankovej únie, bez poriadnej odbornej a politickej diskusie a kvalitnej legislatívy, dlhovú krízu nevyrieši.

Jakub Mendel
Vytvorenie bankovej únie v Európe je v nedohľadne. Zatiaľ slúži iba ako obchodný artikel na presvedčenie Nemecka, aby sa vo väčšej miere zapojilo do hasenia akútnych problémov v eurozóne.

Peter Pénzeš
Vytvorenie európskeho dohľadu by malo byť prepojené s dohodou o hlbšej politickej integrácii v EU.

 

 
 
Európska únia si Nobelovu cenu zaslúži!
November 2012

Popis témy:
Každoročne sa počas októbra vyhlasujú laureáti Nobelovej ceny, najprestížnejšieho ocenenia udeľovaného za zásadný vedecký výskum, technické objavy či za prínos pre ľudstvo. Nobelova cena mieru sa udeľuje osobe alebo organizácii, ktorá vykonala najviac pre bratstvo medzi národmi, zrušenie alebo zmenšenie existujúcich armád či usporadúvanie a propagáciu mierových kongresov. Je to nepochybne najkontroverznejšia z rodiny Nobelových cien a okolo jej udeľovania sa často rozpútavajú zúrivé debaty. Okrem sporov o zásluhy nominovaných a ocenených osobností, ktoré sú bežné pri všetkých ostatných cenách, sa tu vyskytlo niekoľko prípadov, kedy ocenenie niektorých konkrétnych osôb alebo organizácií vyvolalo morálne pobúrenie v širšej verejnosti. Do tejto kategórie laureátov patrili Henry Kissinger, či Jásir Arafat. V roku 2012 získala ocenenie Európska únia. Je cena naozaj v tých správnych rukách?

Trenčín: 19.11.2012 (pondelok) o 17:00, STEPS CLUB, Sládkovičova 6, Eduard Chmelár (historik, politológ, vysokoškolský učiteľ, mediálny analytik a občiansky aktivista), Richard Sulík (politik a ekonóm, bývalý predseda parlamentu)
Nitra: ZRUŠENÉ 21.11.2012 o 17:00, Panta Rhei, Galéria Mlyny Nitra, Štefánikova trieda 6
Banská Bystrica: 22.11.2012 (štvrtok) o 17:00, Positivo Café, Dolná 9, Ivan Kuhn (podpredseda Občianskej konzervatívnej strany, analytik Konzervatívneho inštitútu M.R.Štefánika), Dušan Chrenek (vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR)
Bratislava: 26.11.2012 (pondelok) o 17:30, Kultúrne Centrum Dunaj, Nedbalova 3, Martin Hanus (novinár, zástupca šéfredaktora časopisu .týždeň), Michal Havran (publicista, zakladateľ a šéfredaktor portálu Jetotak.sk),
Košice: 28.11.2012 (streda) o 17:00, Panta Rhei, Palác kníh Košice, Hlavná 72, Peter Schutz (novinár a politický komentátor), Eduard Chmelár (historik, politológ, vysokoškolský učiteľ, mediálny analytik a občiansky aktivista)
 



Názory diskutérov k téme:


Eduard Chmelár
Tí, ktorí svoj život zasvätili budovaniu zjednotenej a mierovej Európy, si Nobelovu cenu mieru zaslúžia.

Ivan Kuhn
Po tom, čo Nobelovu cenu za mier dostal v roku 1994 Jásir Arafat, v roku 2007 Medzivládny panel o klimatických zmenách a v roku 2009 americký prezident Barack H. Obama, si ju už zaslúži ktokoľvek - aj Európska únia.

Martin Hanus
Nobelova cena za mier už dávno stratila svoju hodnotu, takže baviť sa o tom, či si ju niekto zaslúži alebo nie, takisto nemá hodnotu. Otázka stojí inak: čo urobiť, aby Európska únia Európe slúžila, a nie ju poškodzovala?

Názory ďalších diskutérov uvedieme už čoskoro.

 

 
 
Vianočná Café Európa: O konci sveta a o tom, čo bude potom...
December 2012

Popis témy:
Moderátor Juraj Kušnierik bude so zaujímavými hosťami bilancovať uplynulý rok a uvažovať o tom ďalšom (dúfajúc, že sa Mayovia mýlili).

Naše pozvanie prijali:

Illah Van Oijen, spoluorganizátorka Dobrého trhu
Gábor Bindics, zakladateľ KC DUNAJ
Matúš Vallo, hudobník, architekt a občiansky aktivista

Bratislava: 12.12.2012 (streda) o 17:30, Kultúrne Centrum Dunaj, Nedbalova 3

Zažite štedrú a veselú Café Európu spolu s nami! Máte sa na čo tešiť!