Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Sú Slováci kultúrnym národom? Príkladov, že sme schopní kultivovať kultúru na vysokej úrovni,  je dosť. No chýba jej systematická podpora.

Čo je to vlastne kultúra? Umenie, hudba, spev, maľby i divadlo. Niektorým prejavom rozumieme, niektoré sa nám zdajú nezrozumiteľné. Hovoríme ale aj o „kultúre spoločnosti“, „kultúrnej vyspelosti či „politickej kultúre“.

Na prvý pohľad sa to nemusí zdať zrejmé, no ľudia z „kultúrnej obce“ tieto rôzne významy pojmu „kultúra“ neoddeľujú, naopak. 

 „Pre mňa osobne je kultúrou tá naša každodennosť.“ Hovorí napríklad Emília Antolíková, vedúca Odboru kultúry na Prešovskom samosprávnom kraji. „To, čo žijeme vo vzťahu jeden k druhému. To, čo je často málo pomenovateľné, ale veľmi viditeľné.“

„Kultúra je súčasťou každodenného života,“ súhlasí aj dramaturgička nezávislého Prešovského národného divadla Michaela Zakuťanská, „návšteva nejakého kultúrneho podujatia je len vrcholom toho, čo si ja predstavujem pod pojmom ‘kultúra’.“

Ľudia sa tešia z návštevy kultúrnych podujatí už tisícročia. Čo je za tým? „Ja vnímam kultúru ako osobnú potrebu vymaniť sa z každodennej jednotvárnosti, nájsť nové vzruchy.“ Vysvetľuje produkčný manažér spoločnosti LALA Slovak Music Export Michal Berezňák, pre ktorého je tou hlavnou oblasťou hudba, keďže spoločnosť LALA sa venuje práve hudbe, pričom sa snaží pomôcť slovenským talentom preraziť v zahraničí.

Avšak oblastí, kde sa možno kultúrne vyžiť je mnoho a pre každého z nás môžu byť iné. Či už ide o hudbu, divadlo alebo film. Podstatné je, že kultúra nás istým spôsobom povznáša, niečo nám dáva.

Práve potešenie z toho, že takéto niečo dokážu ľuďom sprostredkovať, ženie vpred ľudí, ktorí sa kultúrnou produkciou zaoberajú.  Mnohí to nerobia pre peniaze, no bez peňazí to nejde vôbec.

Kto by mal podporovať kultúru?

Tu je priestor pre vládu, či už regionálnu alebo národnú, podporiť umelcov a priniesť tak kvalitnú kultúru širším masám. Zároveň však narážame na problém – čo je to „kvalitná“ kultúra? Dá sa nejako definovať?

„Kritéria kvality môže mať každý nastavené inak,“ priznáva Berezňák. Najmä v hudbe je zjavné, že každému sa môže páčiť niečo iné. „Niečo, čo je podľa mňa zlé, sa inému môže páčiť a byť vnímané ako moderné umenie, ktorému zase ja nikdy nebudem rozumieť.“

Dalo by sa vyhlásiť, že ak je umenie kvalitné, zarobí si na seba. Že to je mierkou jeho kvality. A teda štát do toho nemá zasahovať a nikoho podporovať. To by však bolo krátkozraké.

Treba vziať do úvahy aj „kúpyschopnosť obyvateľstva“, ktoré nielen na Slovensku jednoducho nemá dostatok prostriedkov, aby na svojim spôsobom luxusný tovar, ktorým kvalitná kultúra je, míňalo veľa peňazí.

Príkladom je aj taká inštitúcia, akou je Slovenské národné divadlo. Podľa Zakuťanskej by bez podpory zo štátneho rozpočtu príjmy z predaja lístkov stačili možno na kúrenie a svietenie. No ak by boli lístky 10 krát drahšie, málokto by si ich mohol dovoliť. Kultúra, i tá vysoká, predsa nemá slúžiť iba snobom.

Ako a koho podporiť?

Jedným z problémov rozvoja kultúry na Slovensku je, že často ako spoločnosť podporujeme iba „klasické“ inštitúcie, ako je národné divadlo, štátom vlastnená scéna. Kvalitnú ponuku však majú i nezávislí umelci a alternatívne ustanovizne.

Podľa Zakuťanskej medzi štátnym a nezávislým divadlom pritom nie je až taký rozdiel, nebavíme sa iba o naivných scénach, aj oni majú profesionálnych hercov. Dokonca ich podporil aj štátom zriadený Fond na podporu umenia.

Problém je však v tom, že „kamenné“ divadlá majú svojich podporných zamestnancov, ekonómov a tvorca nerieši administratívu. Navyše majú svoj priestor, postavený z verejných financií, na aký nezávislí tvorcovia prostriedky nemajú.

Argument, že nie sme ako mesto, kraj či štát dosť bohatí na to, aby sme podporovali kultúru, neobstojí už len preto, že pomôcť sa dá aj inými spôsobmi. To najmenej je otvoriť už existujúce javisko ďalším tvorcom a dať im možnosť vystupovať pod strechou oficiálnych štátnych či mestských divadiel.

Aj hudobníkom podľa Berezňáka vie pomôcť štát, napríklad, aby sa mohli zúčastniť podujatí v zahraničí, tzv. „showcase festivalov“ a prípadne tam preraziť. To nielen urobí reklamu štátu, ale môže pomôcť rozbehnúť aj ich kariéru, keď si ďalej zarobia sami a vytvoria vlastnú hospodársku hodnotu.

Typicky slovenské

Pri finančnej pomoci je často typický slovenský problém: výzvy bývajú zbytočne komplikované, či dokonca skryté tak, že sa o nich nezávislí umelci ani nedozvedia. Prípadne sa z nejasných príčin nedotiahnu do konca.

Negatívnym príkladom v tomto prípade je Centrum kreatívneho priemyslu v Prešove, kde podľa Martina Rázusa z prešovskej Galérie kýchania mozgu zlyhalo Ministerstvo kultúry. I keď vyčlenilo peniaze, už v marci minulého roku zverejnilo výzvu a uchádzači podali svoje projekty, dodnes z nepochopiteľných príčin nezasadla hodnotiaca komisia.

Výsledkom je, že projekt Centra kreatívneho priemyslu stojí na mieste. Podľa Antolíkovej sa stále čaká na ministerstvo, no v tomto rozpočtovom období sa pravdepodobne už nič nestihne a celý projekt padne.

Na Slovensku kvalitná kultúra často vzniká v regiónoch. Aj Berezňák spomína viaceré prešovské kapely, z ktorých niektoré (Papyllon) majú za sebou dokonca európske turné. Avšak bez systematickej podpory štátu, sa mnohí umelci rozhodnú robiť niečo iné. Ako spoločnosť potom strácame všetci.

Celé video z diskusie:


Článok vznikol na podujatí „Café Európa Prešov: Je naša kultúra na európskej úrovni?“, ktoré zorganizovalo 9. októbra 2018 Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku spolu so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA). Diskutovali Emília Antolíková, vedúca Odboru kultúry PSK, Michaela Zakuťanská, dramaturgička, Prešovské národné divadlo a Michal Berezňák, produkčný manažér, LALA Slovak Music Export. Diskusiu moderoval Patrik Kováč, SFPA.

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa