Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Riziko brexitu bez dohody rastie. Včera síce Brusel a Londýn spečatili pracovný text dohody o britskom odchode z EÚ, no je veľmi otázne, či dohodu podporia aj britskí ministri a poslanci. Čo by teda znamenal brexit bez dohody pre Britániu, EÚ a pre Slovensko?

S každým neúspešným summitom a každým dňom, ktorý uplynie bez toho, aby sme mali na stole konečnú dohodu medzi EÚ a Veľkou Britániou rastie riziko, že nakoniec žiadna dohoda nebude.

Takýto scenár stále nikto na najvyšších miestach nechce pripustiť, ešte pred rokom by sme ho snáď považovali za absurdný. Neexistuje totiž doslova nikto, kto by v takom prípade čokoľvek získal. Je jasným racionálnym záujmom oboch strán dohodu nájsť.

A predsa. Ostávajú iba 4 mesiace a pár dní, keďže Spojené kráľovstvo presný dátum svojho odchodu, 29. marec 2019, stanovilo zákonom a posúvať sa už nebude. A dohoda stále nie je na svete.

V utorok 6.11. Bratislavu navštívil hlavný vyjednávač za EÚ Michel Barnier, aby sa stretol aj s predstaviteľmi slovenského priemyslu, ktorých brexit nepochybne ovplyvní. Na tlačovej konferencii v Národnej rade SR ukázal stav rokovaní, dohoda je podľa neho takmer hotová, chýba iba pár bodov.

13. novembra však britská vláda oznámila, že aj tých pár bodov sa im podarilo vyriešiť. Dohodu však môže stále reálne potopiť nesúhlas britských ministrov a hlasovanie v britskom parlamente.

Rozdelené Spojené kráľovstvo

Ide práve o tých pár bodov, pre ktoré neexistuje riešenie, ktoré uspokojí každého. Akademička Karen Henderson z Ústavu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov FSEV Univerzity Komenského upozorňuje najmä na problematickú pozíciu Škótska a Severného Írska, pre ktoré podľa nej dokonca hrozí, že sa nakoniec Spojené kráľovstvo rozpadne.

Škótom pri ich referende o nezávislosti hovorili, aby zaň nehlasovali, lebo ako nový štát skončia mimo EÚ. Nakoniec zotrvali v Spojenom kráľovstve, ktoré sa EÚ rozhodlo opustiť.  

Ešte komplikovanejšie je to so Severným Írskom. Mierová Veľkopiatková dohoda, ktorá ukončila desaťročia trvajúce násilie medzi katolíkmi zastávajúcimi jednotu so zvyškom Írska a protestantmi bojujúcimi za úniu s Veľkou Britániou, bola podpísaná až v roku 1998. Dnes môže byť krehký mier opäť ohrozený, lebo časť írskeho ostrova bude mimo EÚ.

Severné Írsko ako celok hlasovalo proti brexitu. Ak by Spojené kráľovstvo vystúpilo zo všetkých štruktúr EÚ, medzi Severným Írskom a Írskou republikou by musela vzniknúť schengenská hranica. To je pre katolíckych nacionalistov a republikánov neprijateľné. EÚ a Veľká Británia sa preto snažia prísť s alternatívnymi návrhmi, ako problém obísť. Napríklad, aby schengenská hranica ležala až v mori medzi Severným Írskom a Anglickom a aby Severné Írsko ostalo súčasťou spoločného trhu EÚ.

S tým však nesúhlasila opačná strana, severoírski protestantskí unionisti, ktorí hlasovali prevažne za brexit. Aby boli jedinou časťou Spojeného kráľovstva, ktoré nakoniec zostane súčasťou jednotného trhu a navyše ich od Anglicka oddelila hranica, je pre nich neprijateľné.

Dohoda, ktorá bola predstavená včera, ich teda dlhodobo tešiť tiež nebude. Predpokladá, že írsky ostrov ostane súčasťou colnej únie, pričom Británia v nej bude len čiastočne. Toto riešenie teda môže ešte stále naraziť na tvrdý odpor írskych unionistov, ktorí sú kľúčovým koaličným partnerom pre vládu Theresy Mayovej.

Dopady na slovenskú ekonomiku

Keďže čas sa kráti a napriek včerajším pozitívnym správam je stále dôvod na pochybnosti, všetky krajiny by sa mali pre istotu začať pripravovať na najhorší možný scenár.

Bolo by to kruté prvoaprílové bláznovstvo. Hranice by sa museli začať uplatňovať, obchod by razom prešiel na pravidlá WTO, sťaby sme neobchodovali s jedným z našich najdôležitejších partnerov, ale s novou krajinou, s ktorou sme doteraz nemali žiaden obchodný kontakt.

Podľa Vladimíra Bilčíka, politológa z Filozofickej fakulty UK a experta strany SPOLU na európsku a zahraničnú politiku SR, by sme dôsledky brexitu bez dohody pocítili v niekoľkých oblastiach.

Tou prvou by boli práva slovenských občanov vo vzťahu ku Spojenému kráľovstvu. Ako by fungovala pracovná výmena, sociálne práva, práva občanov SR, ktorí v Británii študujú?

Druhou oblasťou sú peniaze. Teda objem peňazí, ktoré Británia dáva do spoločného európskeho rozpočtu, z ktorého sa cez eurofondy financuje väčšina verejných investícií v našej krajine. Budú Briti do rozpočtu prispievať ešte niekoľko rokov, ako sa zatiaľ dohodlo, alebo sa rozpočet prepadne z roka na rok?

Utrpel by aj slovenský export áut a elektroniky, ak Británia zavedie clá. A podceňovať nemožno ani zmenu politiky v EÚ. „Dnes je Európska únia omnoho viac „britská“, než si to často uvedomujeme“ hovorí Bilčík. Veľká Británia jednak tlačila na politiku rozširovania, vďaka ktorej sme aj my súčasťou únie. Aj dôraz na vytváranie spoločného trhu bez obmedzení pramenil do veľkej miery z ostrovov, jednotný trh začal ako projekt britskej premiérky Margaret Thatcherovej.

Ako teda bude vyzerať únia po brexite, ako to ovplyvní európske politiky?

Vieme niečo získať?

Osobitnou kapitolou sú investície. Teoreticky je možné zo zlej situácie vyťažiť aj niečo dobré, pokiaľ investori po brexite budú chcieť odísť zo Spojeného kráľovstva a presunúť sa na kontinent.

Podľa Márie Malovej z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR je teoreticky možné, že v prípade brexitu bez dohody by si niektorí priemyselní výrobcovia vybrali práve Slovensko. Najmä Jaguar Land Rover, ktorí iba pred pár týždňami otvoril svoju fabriku pri Nitre.

Najlukratívnejší je však britský sektor služieb a finančníctva. Pre týchto investorov sú však dôležité oblasti, v ktorých Slovensko nedokáže konkurovať západnej Európe. Nestačí totiž stavať diaľnice a priemyselné parky, niekedy je omnoho dôležitejšia napríklad vymožiteľnosť práva.

Celé video z diskusie:


Článok vznikol na podujatí „Café Európa: Čaká nás škaredý rozvod s Britániou?“, ktoré zorganizovalo 6. novembra 2018 Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku spolu so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA). Diskutovali Mária Malová, riaditeľka Odboru všeobecných záležitostí a vzťahov s inštitúciami EÚ, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Karen Henderson, Ústav európskych štúdií a medzinárodných vzťahov, FSEV UK a Vladimír Bilčík, Katedra politológie FiF UK v Bratislave.

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa